Lifeblogerka Katrin

Španielsko – horúce, sladké, do hneda opečené.

 

Hotel Best Roquetas

Veľmi som túžila vidieť a zažiť Španielsko. Nevedela som, čo mám od neho očakávať. Kdesi som počula, že v Španielsku človek vopred nikdy nevie.  Ale v akom zmysle nikdy nevie, to som netušila. Videla som síce na prvý krát len kúsok z Almérie, ale Španielsko prekvapilo a dostalo sa mi pod kožu. Pri pristávaní lietadla som zazrela len výseky akoby z veľkého hnedého puzzle, pod nami sa ukazovali hnedé hory a vyzerali ako zvlnené obrovské opečené hrianky. Slnko práve zapadalo, slnečné lúče boli natiahnuté, mäkké, už nie horúce a ťažké ako cez deň. Priľahlé kopce pri letisku v Almérii boli rozporcované na nepravidelné útvary a pritom pôsobili tak usporiadane, ako na neznámej planéte, ktorá si žije svojím životom. Až neskôr som sa dozvedela, že sú to obrovské skleníky, kde sa pestuje zelenina pre španielske a hotelové obyvateľstvo.

Počas cesty autobusom do hotela som si narýchlo našla, ako sa povie po španielsky výhľad na more.. mali sme ho zaplatený a tak by sme ho aj radi dostali. Recepčná, nižšia milá žienka nás však uistila, že je to v poriadku a vie o tom.

Nejako nám bolo naznačené, že keď vám Španiel povie, že je to tak a tak, tak to tak bude.

A naozaj, pochybosti sa vytratili, keď sme zistili, že každá posteľ má šírku 130 cm. Tie postele boli obrovské, komfortné, dvojlôžko malo skoro 3 metre…, wow.  A aj keď bola noc, nedočkavo sme odtiahli záclonu a pred nami sa ukázalo tmavo atramentové nádherné more.

Pod nami sa tiahla osvetlená promenáda, dlhočizná, krásna a čistá. Bola predelená na pruh pre chodcov a pre cyklistov.

Promenáda

Prvé ráno a výhľad na more nám doslova vyrazili dych. Pláž široká minimálne 30 metrov sa rozliehala naľavo, napravo kam oko dovidelo. A samotné more bolo od nás len pár krokov. Pod balkónom, aj pozdĺž celej promenády tancovali palmy svoje divné tance a vytvárali divoké tiene ako veľké mátohy.

 

Prvé veľké prekvapenie, na obrovskej pláži nebol ani jeden papierik, ani jedna plastová čo len “pekeňa” – malá fľaša. Ráno brázdil pláž traktor, robil pekné uhladené ryhované pásy, ako ratrak v zime na zjazdovke.

Lehátka na pláži, priam luxus. Každé lehátko malo matrac, pohodlný, čistý, na celý deň stálo 3,50 €, dobrý pocit umocňoval príjemný úsmev mladej španielskej bohyne, ktorá tam brigádovala.

Ďalšie prekvapenie – španielske jedlo a pohostinnosť.

V jedálni bol miestami hluk ako na futbalovom zápase. Neviem, ako to zvládal personál, ale nebolo tam cítiť žiadnu nervozitu. Španieli jednoducho žijú, jedia spolu celé rodiny aj s malými bábätkami. Jedlo bolo úžasné, veľa ovocia, zeleniny, rôzne druhy mäsa, rýb, šalátov, neskutočné pečené zemiaky s cesnakom, hranolky, zákusky, zmrzlina, morské plody, nehovoriac o tematických večeriach, mexická, čínska, talianska. A ďalšie prekvapenie, keď mate zaplatené all inclusive, nerobia žiadne obštrukcie s fľašou vína, či s perfektným prossecom brutom. Môžete si objednať hoc aj celú fľašku na raňajky, obed a večeru a odniesť si ju hore do kľudu na váš vysnívaný balkón. Destiláty boli výhradne originál, whisky, gin tequila.

Prvotriedna bola aj káva aj bezkofeínova a ani španielske pivo sa nedalo zahanbiť.

Náš pobyt bola zrovna v dátume svätojánskej noci. To je noc z 23. na 24. júna. To bolo pre nás ďalšie obrovské prekvapenie. Celú noc horeli svätojánské ohne po celej dĺžke pláže, vyzeralo to ako bojisko.

Svätojánska noc v Španielsku

Trošku sme sa aj obávali. Španieli teda nie, oni si to užívali. Hodovalo sa priamo na pláži celé hodiny, hrala hudba a o pólnoci sa šli kúpať mládenci do mora, len tak ako sa narodili. A hneď na to vypukol obrovský ohňostroj.

Ráno ste na pláži nenašli ani jednu obhorenú triesku, ani náznak prehýrenej fiesty. No, ako keby sa nám to všetko len zdalo. Skoro sme nechápali. Dá sa to.  Všetko je o ľuďoch a o prístupe. Španieli, trojhranný klobúk dolu.

Netuším, ako bol postavený náš hotel Best Roquetas, ale ešte aj za horúceho dňa bolo na balkóne príjemne ako za skorého rána. Aj ulice pôsobili sviežo, akoby pokropené. Môžete sa tu túlať po dlhočizných plážach a tak povediac savanách, ktoré začínajú za promenádou a pomerne v blízkej dostupnosti  sú ďalšie pláže. Môžete tam ísť bicyklom, elektrickou kolobežkou, ktoré sa dajú prenajať za pár eur. Čím ďalej zájdete, tým viac si užívate tú radosť z oceánu, pokoj a vietor vo vlasoch. Aj nudisti si tu nájdu svoje miesto. Naša pláž sa volala Playa Serena a piesok bol šedo – béžovej farby hrubšej zrnitosti.

V letovisku Roquetas de Mar je skutočné golfové ihrisko, množstvo kaviarničiek, obchodíkov. Ceny suvenírov sú príjemné, nižšie ako v Grécku. Výletným vláčikom sa vám naskytne pohľad aj do obytných zón, spoznáte zákutia letoviska a krásne romantické uličky. Dokonca sme našli reštauráciu s názvom “Chalupa”. V pešej dostupnosti od hotela, približne 5 km sa dostanete ku hradu Castillo de Santa Ana s pekným nádvorím a impozantným priľahlým majákom.

Castillo de Santa Ana

Stále je tu čo objavovať, ani sme sa nedostali do hlavného mesta Almérie. Tak preto a kvôli ďalším iným veciam sa sem ešte musíme vrátiť. Je to skvelé miesto na oddych, šport, kondičný beh, relax, excelentné jedlo a ešte lepšie šumivé…

Don Luciano Brut

Teraz na jeseň budú ceny pobytov veľmi priateľské, my sme cestovali s Hydrotourom http://www.hydrotour.sk, a všetko prebehlo úplne v poriadku.  Ak teda ešte uvažujete nad jesennou dovolenkou smelo odporúčam.

V Španielsku cítite radosť zo života, nikto nerieši nejaké kilečko navyše, rodiny sa spolu prechádzajú a tatkovia hrajú so svojimi synkami futbal na pláži aj neskoro večer. Cítite tu len oslavu života, slnka, jedla, pohody…  Viva Espaňa.

“Cítil som sa ako blázon, že sa vraciam do Španielska. Postavil som sa do radu s pasom, kúpil som si cestovný lístok, vyšiel na perón, vydriapal sa na vlak a po štyridsiatich minútach a ôsmich tuneloch som bol v San Sebastiane.”

Ernest Hemingway, Slnko aj vychádza

 

Veľa radosti na cestách …


2 Comments

Stanislava Uhrinova · 9. septembra 2019 at 17:34

Uz by som tam aj bezala…

    vysna · 9. septembra 2019 at 19:13

    Aj ja Stanička, hneď, ani sa nečudujem tomu Hemigwayovi…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Share This