Lifeblogerka Katrin

Nech to znie akokoľvek nevhodne, priniesla som pri mojom narodení pre mojich rodičov sklamanie. Mala som byť chlapec.

Hneď na začiatku svojho života som nesplnila sen môjho otca. Spravila som si po svojom. Predstavte si malé bacuľaté dievčatko ako leží vo svojej perinke, pevne zviazané, pozerá na nový svet a cíti to jemné sklamanie v rodine za to, že vstúpilo na svoju pozemskú púť ako dievča. Už od mala mi pripomínali, že mám vládať viac. Veď mám chrbát ako stolovú dosku. Moje nohy neboli nikdy dosť štíhle, moje nechty neboli nikdy pevné a mandľového tvaru, moje pery príliš úzke.

Viete si predstaviť ako vám je, keď každý vychvaľuje ladné malé baletky, nežné blonďavé stvorenia, milé krehké bábiky. No aspoň to som vedela, že k nim nepatrím.

 

Malo to aj nejaké výhody, v škole som si rozumela s chlapcami, mám slušný orientačný zmysel, vidím veci priamočiaro a zároveň sa viem rozplakať aj pri západe slnka. Začala som to brať ako výhodu, z obidvoch hemisfér som si začala vyberať to dobré. Z tej pravej som si vybrala tvorivosť, predstavivosť, cit pre krásu. Z ľavej mužskej kontrolu a  zmysel pre detaily a pretavenie myšlienok do činov.  Nakoniec som aj pracovala v čisto mužskej činnosti, pri autách. A milovala som to. A hlavne som sa bavila, keď som mužom vysvetľovala, čo znamenajú jednotlivé kontrolky na displeji auta, aké rozmery pneumatík treba a ako funguje napríklad alarm.

Očakávanie našich rodičov teda zásadne ovplyvňuje každého z nás.

“Kto vlastne máme byť” ? 

Zdá sa mi, akoby veľa rodičov v dnešnej dobe chcelo dievča a narodil sa chlapec.  Tiež veľa z nich akosi nevie, kto vlastne sú. Ani si už nemyslím, že chlapi to majú v živote ľahšie. My ženy vieme ako na nich. Staráme sa o svoj vzhľad, používame svoje zbrane a parfémy. Využijeme každú príležitosť byť ženou a ešte k tomu jedinečnou. V jednom momente sme mačiatka a vzápätí neľútostné tigrice. Donútime chlapov spievať nám do telefónu, nosiť nám kvety, zabávať nás, hýčkať nás, “vyletieť s nami do vesmíru”.

Skutočne si chlapi ešte stále myslia, že zvýšia svoju hodnotu tým, že splodia syna? Koľko sklamania by sme si ušetrili. Koľko chlapov meria svoju hodnotu práve touto skutočnosťou a koľko žien nenaplnením tejto skutočnosti svoju hodnotu stráca.

Ak aj náhodou mal váš otec rovnakú predstavu ako môj, je to len jeho predstava. Žiaden váš záväzok.  Ako vidíte má to aj určité výhody, nikdy som sa nebála mužskej autority, mužov som nebrala ako súperov. Možno to aj trochu cítili. Ešte aj v jazykovej škole som z oboch strán sedela medzi úžasnými chlapmi, Jurajom, Stankom a Štefanom. Bola to ako druhá maturita. Je to skvelé si len uvedomiť, ako nám môže byť dobre spolu a nebyť na vojnovom poli.

Naučme sa veriť, že všetko, čo prichádza do nášho života, je to najlepšie pre nás. A netýka sa to len pohlavia, ale aj ostatných nezmeniteľných skutočností.

Ak vás teda úloha rodiča len čaká, prijmite svoje dieťa také aké je. Ono sa samo rozhodlo, akú úlohu tu má na zemi splniť a podľa toho si vybralo aj svoje pohlavie.

Jeden bez druhého nevieme existovať, tak si to užívajme.

 

Ak má život cieľ, tak si to TY – Oscar Travino

 


2 Comments

Alenka · 18. októbra 2019 at 13:17

Pekné 🙂 Ja som tu pre zmenu nemala byť 🙂 a tu som…

    vysna · 20. októbra 2019 at 11:25

    Tak to je cely váš život ako zazrak…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Share This