Lifeblogerka Katrin

Takmer každý z nás si nesie z detstva do svojho života nejaké “šrámy”. Nesieme si ich hlboko vryté do nášho srdca, ako keď vyryjete do kôry mladého stromu náhodné iniciálky, strom s nimi vyrastá, vrastajú sa mu do kôry tie pre neho neznáme symboly, tvarujú sa spolu s ním a navždy sú nemým odkazom, ktorý dostal za mladi.

Keď sme deti, sme veľmi hrdí na seba, sme takí malí revolucionári aj vizionári.  Vnímame svet otvorene, akosi intuitívne vieme, ako by veci mali byť.  Sme ako špongia, nasávame všetko okolo seba a máme v sebe neomylný barometer toho, čo je najlepšie pre nás.  A presne vieme, keď to tak nie je.

 

Nastavujeme zrkadielko našim rodičom aj za cenu potrestania, len aby sme prejavili tú nerovnováhu v chovaní svojej mamy, otca. Lenže sme malí a celkom závislí od našich rodičov a naše reakcie sú také, že sa hneváme, kričíme, trucujeme, máme zlý prospech, v horšom prípade ochorieme na jednu nemoc aj viac krát, len aby sme dali najavo, že niečo nie je v poriadku. S nami aj s našimi rodičmi.

Možno máme aj strach. Prejdú dni, mesiace, roky a nakoniec si ako malé dieťa nikdy nepresadíme svoju “pravdu”, ale vždy nakoniec prevezmeme postoj svojich rodičov. A to aj v prípade, že proti tomu postoju bojujeme. Teda skôr práve preto, že bojujeme pretože proti čomu bojujeme, toho sa bojíme – myšlienka je z knihy Tvoje dieťa ako šanca pre teba od Zdeňky Jordánovej.

Veľa z nás zažilo situácie, keď sme sa triasli pod stolom a prečkali hromobitie nášho podguráženého otca, dýchali alkoholový pach a cigaretový dym priamo do našich malých pľúc. Niektorí dostali aj remeňom, alebo im obúchal otec hlavu o stenu, keď vyparatili niečo obzvlášť závažné. Druhí si zakrývali uši pred krikom, obvineniami, hystériou a uhýbali sa pred padajúcimi ťažkými televízormi z Oravy.

Potom však búrka, hromy, blesky prešli a zase bolo chvíľu dobre.

Ešte aj po rokoch si spomenieme na niektoré artefakty z nášho detstva a možno to stále zabolí, ako jazva, ktorá sa zle zrástla. Ktorú sme nevyliečili dostatočne, asi nebola k dostaniu jemná nechtíková indulona, ktorá by ten náš šrám zahojila bez následkov.

Ešte príde niekedy tá chvíľka, že tá malá Katka, či Betka po dvoch pohárikoch šampanského opäť zastenie a opäť bojuje..

Aj po rokoch, ach to zrkadielko…

Nejakou náhodou sa mi dostala do rúk kniha od Tatiany Michalkovej a Edity Návratkovej s názvom Macocha.

Je to Editin skutočný príbeh, zdrvujúci, šokujúci, nekompromisný. Hneď po prvých riadkoch z tejto knihy mi bolo absolútne jasné, že tie moje šrámy sú len pohladkanie namosúrenej mačky. To, čo vám odkryje riadok za riadkom, kapitola za kapitolou táto kniha, to vám navždy ostane v srdci.

Jej mama je jej skutočná mama, ale ešte aj názov macocha sa musí cítiť v tomto prípade veľmi ponížene. Malé nádherné, okaté dievčatko dostane hneď na začiatku života riadne zabrať a tvrdá, hranatá, studená životná odysea Edity pokračuje.

Akoby náhodou, pred pár mesiacmi ma požiadala Edit o priateľstvo na Facebooku. Nepoznala som ju, ale pripomínala mi nápadne moju neter, krásna výrazná blodýna a tak som si povedala, prečo nie.  Ani náhodou, ani za mak by ma nenapadlo, čo má táto žienka za sebou.

Po prečítaní tejto knihy som cítila veľkú vďačnosť Edite, že bola taká odvážna a zverila sa nám so svojím skutočným príbehom.

Som presvedčená, že táto kniha nebude len príbehom v knihe. Táto kniha je liekom na naše vlastné citové “šrámy”, priniesla mi hlboké uvedomenie, že v rovnakom čase, keď som sa ja ľutovala, že sa môj otec na mňa zahnal s motykou, sa tam niekde vonku diali oveľa horšie a krutejšie veci. Priniesla mi oslobodenie a presvedčenie, že neha, láska a súcit sú tie najlepšie veci na celom svete.

ĎAKUJEM zo srdca, Editka.

Ak vás premôže zvedavosť, knižku si môžete objednať priamo u Edit Návratkovej na fb odkaze: https://www.facebook.com/edit.navratkova alebo na webe vydavateľstva http://www.inspirapublishing.eu

Majte sa krásne a veľa radosti

 

 

 

 

 

 

 


2 Comments

Jozef Fabo · 23. apríla 2019 at 21:06

Výborná recenzia …. Výbornej knihy

    vysna · 23. apríla 2019 at 21:12

    Ďakujem veľmi pekne.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Share This