Lifeblogerka Katrin

PENIAZE SÚ AKO VODA, KTORÁ PRETEKÁ NAŠIMI ŽIVOTMI..

Peniaze sú ako životodárny  prameň, inokedy ako divoká rieka, strhávajúca mosty, alebo ako nepatrný pramienok, ktorý ledva uhasí smäd. Keď tečie rovnomerne, prináša život, živiny a rast. Keď ju zadrží hrádza, voda sa v nej hromadí, stagnuje a zahníva, zatiaľ čo všetko pod hrádzou trpí suchom a stoná. Úryvok je z knihy Duše peněz.

Nedávno ma inšpiroval jeden článok, ktorý sa objavil na facebooku. Bol jednoduchý a pritom na hlboké zamyslenie.

Začínal asi takto, chudobný muž sediaci na chodníku v otrhanom oblečení s neprítomným pohľadom predáva vajíčka. Jedno vajce stoji 5 korún. Podíde k nemu panička a povie: ” Zoberiem si šesť vajec za 25 korún, muž jej odpovedá, dobre, aj tak som dnes este nič nepredal.”  Žena sa obslúži a odchádza od neho so slastným pocitom z bezvadného obchodu.

Večer sa žena krásne oblečie, kvapne na seba drahý parfum a ide s kamarátkou na večeru do luxusnej reštaurácie. Dajú si výborné jedlo a pitie, ktoré sčasti ostane na tanieroch a dostanú účet na 1400 korún, žena veľkolepo zaokrúhli sumu a podá čašníkovi  1500 korún a povie, to je dobre a odchádza z reštaurácie s výborným pocitom štedrosti. Tieto dva protiklady jednania jednej osoby pôsobia až šokujúco a pritom sa dejú každodenne. Prečo podporila niekoho, v tomto pripade majiteľa reštaurácie, ktorý to ani tak veľmi nepotrebuje a tvrdo zjednávala s niekým, kto je na pokraji biedy?

Keď ego platí sprepitné

Čo ju k tomu viedlo?  Okolnosť, že keď je niekto slabý a na dlažbe, tak znesie ešte viac a musí sa uspokojiť s almužnou? Alebo jej ego pošepkalo, ja to “dám” v obidvoch prípadoch. Ja na to mám, viem urobiť dobrý obchod a viem byť aj štedrá. Niekomu možno napadne myšlienka, že veď sú to jej peniaze, nech si robí, čo chce. Inému zase, že prečo by mal niekomu dávať vlastné peniaze. Alebo keď prispejeme na charitu, hlodá v nás nezriedka pochybnosť, kde skutočne skonči náš príspevok.

Ja som si rada kupovala Notabene, vynikajúce čítanie a neskutočné príbehy. Kúpou časopisu podporíte konkrétneho človeka, ktorý stoji priamo pred vami a nabral tu odvahu postaviť sa pred Billu a predávať. Poviem vám, je v tom dosť odvahy, neviem, či by som sa tam postavila. Aj tu je možnosť zabaliť charitu do krásneho balíčka a to tak, že prihodíme predajcovi nejaké to euro navyše. Ja som po prečítaní príbehov v Notabene pravidelne prispievala, hlavne rodinám s chorým dieťaťom. Tiež tam bolo presne uvedené, ktorej rodinke tento príspevok ide. Jeden rok ma dokonca Notabene pozvalo na vianočnú štedrú večeru v Bratislave, usporiadanú pre ľudí bez domova. Tiež im môžete poslať 2% z vašich daní, a to vás bolieť nebude.

A je veľa možností milosrdenstva, ktoré sa s troškou diplomacie nepovažujú za charitu. Keď trebárs dievčina od susedov, ktorí majú hlbšie do vrecka, brigáduje v kaviarni, za účelom privyrobiť si na vysokoškolské štúdium a vy keď prídete, milo vás usadí s úsmevom na tvári, obslúži, poprípade prinesie noviny, tak prečo by ste jej neprispeli vyšším sprepitným?  Nikdy sa nedozvie váš skutočný úmysel, ale na oplátku, vás to o to viac hreje. Pôjdete domov nejako ľahšie, veselšie. Je ľahšie darovať ako prijímať. Tak prečo nerobiť takéto mini zázraky?

Vo vianočnom období predávajú mamičky autistov alebo inak chorých deti, ručne vyrobené obrázky, sviečky, pohľadnice, perníčky. Tak tam si ich určite kúpte, nebudete mat pocit, že peniaze nešli, tam kam treba. Tento rok bol stánok nemenovanej nadácie na vianočných trhoch v Bratislave, ľudia naokolo jedli cigánsku, pili punčík a akosi sa nikto v tej vianočnej nálade pri nich nepristavil. My s dcérou sme si kúpili nejaké mini zákusky a ručne vyrobenú vianočnú ozdobu a vzápätí to tam ožilo, ľudia sa pristavili a možno aj niečím podporili. Netreba sa báť hlavne počas Vianoc prispieť niekomu pár eur.  Myslite, že by tam tie žienky z nadácie mrzli, keby tie peniaze pre niekoho skutočne nepotrebovali?  A koľko sa pretrasie eur len na jednej prechádzke po vianočných trhoch a v Bratislave obzvlášť.

Každý z nás vytvára svoj odkaz, ako zaobchádza so svojimi peniazmi.  Môžeme nimi podporiť napríklad slovenský výrobok, také Rulandské šedé z Tibavskej pivnice, cena do 3 eur,  je tak lahodné, zlato žltej farby, s príznačnou chuťou hrozienok a kandizovaného ovocia, že ostatní kandidáti z hoc celého sveta môžu tíško závidieť na regáloch.
A tiež zjari, keď uvidíte jednoduchú ženičku predávať planty medovky, šalvie alebo prvé čerešne, tak si kúpte, dostanete domáci prvotriedny tovar a ju tým podporite.  A aj útulky pre zvieratá si určite nejaké to euro zaslúžia. Nikto nepýta vysoké sumy, aj menšie sumy vedia pomôcť. A všetci spomínaní ľudia to robia skutočne so srdcom.

Dajaký múdry človek kdesi napísal, že čo dáme sa nám dvakrát vráti. A veľakrát to tak aj vychádza, nemusí to byť  vždy iba v peňažnej forme. Zrazu vám môže sused priniesť košík jabĺk, alebo vyhráte v tombole. To čo darujeme nás nijako neochudobní, každý už máme doma veľkoplošný televízor, aj dva, i pod, i phone, tablet aj dva. Všetci máme teplo, svetlo, teplú vodu, mikrovlnku, konvice, mixéry, domáce pekárne, splachovacie wc a to nie je málo.

Nemajme pocit, že nikdy nie je dosť, že vždy musí byť viac a viac. Ten kto sedí vonku v mraze a čaká na euro, to určite všetko nemá.  Ok, poviete, to je jeho biznis, jeho voľba. To mu ale v ten konkrétny mrazivý večer nepomôže. Úprimne, mne je to úplne jedno, keď si kúpi za moje euro čučo, na jeho mieste by som si ho tiež kúpila. Alebo si možno zaplatí nocľah v ubytovni de Paul, osprchuje sa, naraňajkuje sa a pôjde predávať Notabene. Nikdy nevieme, čo nám osud do cesty pritrafí. Bezdomovec momentálne trpí fyzickou bolesťou, chladom a neschopnosťou pritiahnuť k sebe materiálne statky. My môžeme trpieť bolesťou emocionálnou alebo samotou a tiež si hneď a zaraz v tento večer nevieme pomôcť.

Raz som vystúpila z auta pri Ikey a vedela som,  že mám pri sebe v peňaženke len desaťeurovku, žiadne drobné. Vtom pristúpila ku mne útla, zhrbená žena, či nemám euro, dala som jej teda tu moju bankovku so slovami, užite v zdraví, ona sa najskôr pozrela na bankovku a potom nedôverčivo na mňa, začala sa triasť a plakať.. aj mne vypadla jedna slzička. Zrazu som pocítila takú zvláštnu ozdravujúcu energiu, ktorú spôsobil darovaný drobný obnos peňazí, ktorý som jej dala len za jednoduchým účelom – pomôcť, poslala som peniaze ďalej do sveta, aby vykonali dobro.

Ale aby to nevyzeralo tak, že len ja dávam a ja som ta dobrá a štedrá teta, prezradím vám, že aj ja som bola párkrát v živote v opačnom garde. Spomínam si na časy, keď mi podnikanie moc nešlo, ba išlo do mínusu. Vtedy mi jedna klientka dávala za službu vždy zaokrúhlene smerom nahor, aj ked bola suma trebárs 31 €, ona mi dala 40 €. Vďaka ti Andrea T.  A moja sestra s jej rodinou mi zaplatili skvelú dovolenku pri mori, vďaka ti Zuzi a vďaka mojej dcére Tamke som videla kus sveta, o ktorom som ani nesnívala.  A nehovoriac o rodičoch, ktorí ma vždy podporovali a tých príkladov je mnoho, mnoho, kedy mi ľudia nezištne pomohli aj tu na Kopaniciach. Takže nie je to s nami ľuďmi a Slovákmi až také zlé. A poznám aj mladší manželský pár Moniku a a Jozefa z Košíc, ktorí každoročne pripravia desiatky mikulášskych  balíčkov pre deti do škôlok, zabalia s láskou, dopravia tam, kam treba len s jedným úmyslom pomôcť a dať radosť deťom, všetko nezištne a s láskou.  Ak máte pocit, že nemáte čo darovať, môžete darovať aspoň váš úsmev, veď to je náš najkrajší make up. Keď sa budete rozhodovať, či niečo dať, či nedať, nech vám pošepká to, čo vám bije v ľavej strane hrudníka.

Ak si chcete zmeniť spôsob, ako uvažujete o peniazoch, dávam vám do pozornosti strhujúcu a inšpiratívnu knihu Duše peněz od Lynne Twistovej, ktorá má neuveriteľnú schopnosť hovoriť o peniazoch s duchovným rozmerom. Vysvetľuje ako zaobchádzať s peniazmi s čo najväčším prospechom, rozumieť im, riadiť ich tok a pritom žiť zmysluplne a s radosťou. Táto kniha vám dá príležitosť, ako sa vydať na cestu, ktorá premení váš život a vašu budúcnosť tým, že privedie vašu dušu k peniazom a peniaze k vašej duši.  Sú v nej príbehy, ktoré vás chytia za srdce a vtedy si uvedomíte, ako veľmi, veľmi sa máme dobre. Mýtus, že čím viac tým lepšie je tak hlboko zakorenený v našej spoločnosti, že je veľmi obtiažne čo i len pripustiť že aj “viac” by mohlo spôsobiť veľké problémy. A predsa sa to deje, v rodinách, v spoločnosti.

Darovali ste aj vy niečo, alebo ste boli obdarovaní ?  Podeľte sa aj vy o svoje príbehy.

Carpe Diem, uži si svoj deň
Katrin

 

 

 

 

 

 


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Share This